Oficiálna stránka futbalového klubu 1. FC Tatran Prešov

 

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Galéria 1.FT Tatran

Foto: Viktor Zamborský

Ľubo Belejík znovu objavil radosť z futbalu

„Bolo to super, “ komentoval obnovenú premiéru v zelenobielom útočník a zároveň tréner mládeže Ľuboš Belejík.

Ľ. Belejík si opäť obliekol prešovský dres
Ľ. Belejík si opäť obliekol prešovský dres
Dátum 11. február si zrejme zaznačí Ľuboš Belejík do svojho životného kalendára predsa len väčšími písmenami. Po takmer dvoch rokoch totiž opäť obliekol zelenobiely dres prešovského Tatrana. Pritom ešte pred pár týždňami sa zdalo, že s vrcholovým futbalom už nadobro skončil. „Posledný zápas som odohral za Tatran v drese B-tímu v Trebišove pred skoro dvoma rokmi. V zápase, ktorý sa napokon skončil 1:1, som sa v 80. minúte zranil. Roztrhlo mi znova krížny väz. Mne akurát končila v Prešove zmluva a chcel som vyskúšať aj niečo iné. Mal som aj niečo rozpracované, ale keďže som sa zranil, nič z toho nebolo. Potom som už teda nemal zmluvu ani v Tatrane, ani nikde inde a rozmýšľal som, čo ďalej. Postupne časom som si hovoril, že s futbalom asi skončím. S kolenom som mal viac problémov a tak som si myslel, žeby bolo lepšie vykašľať sa na to kvôli zdravotnému stavu, “ vracia sa v spomienkach k nepríjemnému obdobiu stále iba 28-ročný hráč.

Futbalu sa ale úplne nevzdal, keďže sa napriek mladému veku dal na trénovanie. „Ako som bol pred prvou z dvoch operácií, ktoré som podstúpil, išiel Jano Novák spraviť si trénerskú licenciu. Zavolal ma, či by som nechcel ísť tiež. Tak som prikývol, urobili sme si Céčko a po druhej operácii som si urobil aj Béčko a dostal som šancu v Akadémii Tatrana začať trénovať chlapcov z U9, čoho som sa chytil, “ prezrádza Ľ. Belejík. Trénovanie je podľa neho náročné, no obľúbil si ho. „Deti sú živé a majú problém sa koncentrovať. Majú toho veľa v hlave. Ale sú zlaté, sú super. Tak ako niekedy z nich vie byť človek unavený, tak dokážu dodať veľa energie. Je to niekedy namáhavé, ale je to super robotka. Veľmi ma to baví, “ neskrýva Ľ. Belejík, ktorý prekvapil odpoveďou na otázku, aké trénerské metódy využíva. „Robím presne opak toho, čo robili so mnou. Naši tréneri za tie roky boli veľmi prísni. To som síce aj ja, ale viac sa snažím chlapcov chváliť, viac sa im snažím dodávať sebavedomie, aby si verili. Aby verili v seba. Verili tomu, čo vedia hrať a aby to hrali s radosťou. Lebo futbal bez radosti sa hrať nedá.“

Stratenú radosť z futbalu teraz nachádza aj prešovský odchovanec. “Ja tu radosť teraz mám. Trénera Kostelníka som zažil na pol roka v Béčku a to bol po dlhom období zase čas, kedy som sa tešil z futbalu. Celkovo je podľa mňa vidno na celom slovenskom futbale, že v ňom chýba radosť. A práve to, že tu je tento tréner, to ma presvedčilo, že som sa vrátil do Tatrana, hoci som sa už k futbalu veľmi vracať nechcel, “ prezradil. Keď sme sa ho opýtali, čím to je, že trénera Kostelníka hráči takto chvália, zamyslel sa: „Verí nám. A aj keď sa nám nejaké veci nepodaria, stále nám verí. Ťažko to opísať. Ale ako tréner berie veľa vecí na seba. Nám dáva voľnosť, aj keď máme samozrejme nejaké určené úlohy, ale keď stratíš loptu, lebo to k tomu patrí, nemusíš mať strach. Tým pádom má človek úplne inak nastavené myšlienky v hlave a dovolí si viac.“

To, že futbal hrať nezabudol si Ľ: Belejík vyskúšal už v drese Raslavíc a zistil, že ho futbal ešte stále baví a zdravotný stav mu hru dovoľuje. „Ten je teraz dobrý. Mám to dobre zoperované, makám na tom a dôležité je, že sme sa s trénerom dohodli, že mi vie dať ústupky vďaka ktorým môžem zvládať túto záťaž. Bez toho by sa to zvládať nedalo, “ priznal Ľ. Belejík. Od začiatku prípravy sa teda pridal k tímu a tešil sa na zápasový návrat. Ten ale zahatalo ďalšie nečakané zranenie. Našťastie, nie až tak vážne. „Stalo sa to v súboji. Obranca išiel tvrdo ako má a trafil mi členok. Bol z toho dosť silný výron. Ale povedal som si, že všetko je tak ako má byť. Našťastie som sa dal dostatočne rýchlo dokopy a môžem opäť trénovať. Ale k futbalu zranenia patria, takže tak to aj beriem.

Vďaka zraneniu musel odložiť svoju obnovenú zápasovú premiéru v zelenobielom. Napokon sa jej dočkal v utorok v stretnutí proti poľskému Nowemu Saczu. „Veľmi som sa na ten zápas tešil. Najskôr som bol pripravený nastúpiť už so Slovanom, na čo som sa poriadne tešil, no to sa napokon nekonalo. Ale moja chuť tým viac narastala. Teraz som odohral duel proti Poliakom a bolo to super. Mal som tam nejaké šance, jedna strela keby mi lepšie sadla bol by z toho určite gól, “ vrátil sa k duelu, v ktorom si premiérovo mohol opätovne vyskúšať hru so spoluhráčmi priamo v zápasovom tempe. „Vzhľadom na to, že som na trávnik v drese Tatrana vybehol po dvoch rokoch, fungovala naša spolupráca dobre. A ešte sa to bude zlepšovať. Osobne som sa cítil dobre, ale ešte mi treba dobehnúť hernú kondíciu. No tá príde s ďalšími zápasmi, “ priznal prešovský odchovanec a dodal: „Som so sebou spokojný. Je síce čo zlepšovať, niekedy to chce viac kľudu, viac sa vyhrať, dodržiavať veci, ktoré tréner odo mňa chce. Ale to všetko snáď časom odstránim. Tá hodinka v zápase bola tak akurát, aj keď som sa niekedy ešte šetril. Zápasmi ale prídem na to čo mám ako robiť. Tých 30 minút proti Lipanom už bolo lepších a hoci som ešte chcel ostať hrať ďalej, tak bolo lepšie striedať, ako to veľmi zaťažovať. Celkovo som dva roky nehral, teraz som zase vypadol na dva týždne, takže som to nechcel prehnať. Radšej pomaličky. Veď pomaly ďalej zájdeš. Niektoré veci netreba urýchľovať. Som rád, že tréner mi dáva čas, aj keď ho už nie je veľa. Ale je to preto, aby sme to správne načasovali na ligu.“

V sobotu odišla výprava Tatrana na herné sústredenie do Vysokých Tatier, kde sa ich prechodným domovom stali Kúpele Nový Smokovec. „Teším sa, lebo doma sa vždy niečo deje. V Tatrách si môžeme aj trochu psychicky oddýchnuť. Je tu kľud a čas iba na trénovanie a na utuženie kolektívu, “ myslí si Ľ. Belejík a smerom k týždennej príprave na sústredení dodal: „Už mi to chýbalo. Stále to boli ťažké prípravy, teraz je to prvýkrát, keď tá príprava je o niečom inom. Nie je tam toľko behania bez lopty. Prakticky všetko robíme s loptou a je to lepšie, jednoduchšie v hlave, ale pritom je to strašná zaberačka, “ dodal na margo sústredenia.

 
  • Na úvodnom tréningu s ďalším navrátilcom do zelenobieleho - M. Pekárom
    Na úvodnom tréningu s ďalším navrátilcom do zelenobieleho - M. Pekárom
  18.2.2014 | Autor: 1fctatran | A – tím | zobrazené: 1331 krát |  

facebook rss channel1. FC Tatran Prešov, a.s., Čapajevova 47, 080 01 Prešov, Slovak Republic, email: web@1fctatran.sk
Design & engine by Vádium s.r.o. | Powered by Tesmur:CMS | Foto: Viktor Zamborský | Copyright 1. FC Tatran 2011